JURAJ(35) - "Tak ako každý mladý človek chce niečo v živote dosiahnuť, chce si splniť svoje sny, túžby, plány a ciele, nepredpokladá, že sa mu do cesty postaví niečo s čím vôbec nepočíta."

JURAJ(35) -

Keď som mal 22 rokov začali mi zdravotné ťažkosti. Absolvoval som vyšetrenia a nakoniec som sa dostal k lekárovi – gastroenterológovi. Tu som absolvoval kolonoskopické vyšetrenie, kde mi bolo diagnostikované nešpecifikované zápalové ochorenie čriev – ulcerózna kolitída… S touto skutočnosťou a ochorením, či som chcel alebo nechcel, musel som sa zmieriť a naučiť sa s tým žiť. Je to už ochorenie na celý život!

Zmenilo sa všetko, dá sa povedať od základu. Hlavne zmena a úprava stravy, užívanie a nastavovanie liekov, ktoré najlepšie zaberú. Najviac je poznačený psychický stav, zmení sa celkový doterajší spôsob životného štýlu a človek hľadá všetky hranice, ktoré Vám ochorenie dovolí…
Samozrejme i zamestnanie, ktoré je potrebné k životu, musí byť čo najmenej zaťažujúce pre toto ochorenie. Je to však veľmi individuálne, vzhľadom na nečakané situácie i komplikácie ktoré sa bohužiaľ nikdy nedajú vopred predvídať a ovplyvniť.

Začal som sa viac pátrať a venovať sa svojmu ochoreniu, čerpal som informácie a učil som sa žiť s týmto ochorením a prispôsobovať sa mu. Najväčšiu oporu som dostával od mojich najbližších teda od rodičov, rodiny ale mojou spriaznenou osobou sa stala moja priateľka Monika.

Prijala ma taký aký som i s mojím hendikepom, vždy ma podporí a podrží i v tých najťažších chvíľach...
Neskôr som našiel organizáciu Slovak Chron Club, kde sú ľudia s rovnakým ochorením. Začal som sa zúčastňovať na stretnutiach, prednáškach s lekármi a absolvovať rekondičné pobyty. Odvtedy sa mi otvorila brána, kde som mohol byť s ľuďmi, ktorí prežívajú to čo ja!
Dostal som sa na miesta, kde by som sa bez ich pomoci a kontaktov vôbec nedostal. Moje ochorenie bolo tak trochu komplikovanejšie… Prešiel som si viacerými liečebnými metódami, postupmi, vyšetreniami a podstúpil som viaceré hospitalizácie v nemocniciach.

Každá liečba a užívanie liekov mi pomohla na určitý čas. Nakoniec som bol i na biologickej liečbe IBD, dostával som infliximab. Ale žiaľ aj táto posledná šanca liečby zlyhala…

Neskôr, možno by sa dalo podotknúť, že bohužiaľ pre mňa neskoro, som sa dostal k veľmi známemu slovenskému obdorníkovi, ktorý sa už dlhé roky venuje ochoreniam čriev pánovi prof. Mudr. Jurajovi Pechanovi CSc. Ten mi odporučil vzhľadom k pridruženým zdravotným komplikáciám absolvovať operáciu.
V roku 2007 som absolvoval prvú, kde mi bolo odobraté celé hrubé črevo a zostal mi iba konečník a dočasná kolostómia – čiže umelý vývod. Bojoval som a bol presvedčený, že sa uzdravím, podstúpim reoperáciu a budem bez umelého vývodu. Lenže trvajúce komplikácie s ochorením mi to nedovolili!
V roku 2008 som musel podstúpiť ďalšiu operáciu, po ktorej som ostal s ileostómiou – čiže umelý vývod z tenkého čreva.

Z tejto situácie nie je v súčasnosti z medicínskeho hľadiska východisko.
Návrat do plnohodnotného života bez ťažkostí, problémov, komplikácií a hlavne bez obmedzení je zatiaľ bohužiaľ v nedohľadnej dobe.

Snažím sa žiť s týmto ochorením a hendikepom najlepšie ako viem a užívam si život a každú jednu vzácnu chvíľu, ktorú mám, lebo zdravie je v živote človeka naozaj to najdôležitejšie. A nie je to len fráza.
Čo ma najviac drží pri živote je pohyb, všetky aktivity okolo neho, zdravý životný štýl a samozrejme priateľka Monika.
S týmto ochorením som si prežil veľmi veľa bolesti a boli a sú časy, na ktoré sa nespomína ľahko, ale musíme brať život taký aký je a zmieriť sa so svojím údelom. Najdôležitejšie je postaviť sa tomu, bojovať všetkými silami, vydržať a nestrácať nádej…

Elán, motivácia a pozitívne myslenie musí byť vždy v popredí, aby sme kráčali ďalej cestou životom, zvíťazili a dostali sa až do cieľa.

Každá cesta v živote má síce svoje temné úskalia a stránky, ale keď pochopíš a usporiadaš si život tak, kde na prvom mieste bude zdravie a láska, ostatné veci okolo Teba budeš brať menej vážne, aj keď ich k životu potrebuješ a musíš mať..."

Dátum: 14.05.2017